Pretĺkam sa životom,
hľadám rozdiel medzi dobrom a zlom,
tancujem na plese s príšerami,
na tváry úsmevy s tajomnými maskami.
Stojím na križovatke nekonečnej slobody,
medzi tebou a inými milencami,
prebodávaš ihly tvojej vlastnej podoby,
zachraňuješ svet pred votrelcami.
V dlaniach mám náš osud,
načrtnutý čiernobielymi obrázkami,
možno je to len moj prelud,
a ďalšia otázka medzi otázkami.
Toľko bolesti, tej čiernej nehy,
strácam sily, udieram ich do bielej steny,
okolo mňa otázniky nemých slov,
život beriem ako vlastný boj.
Píšem básne, poéziu,
nevnímam strach a bolest,
nad sebou mám svoju novelu,
beriem to všetko ako boží trest.
Spomínam, v hlave mi víria myšlienky,
bez slov, pozostatky nežnosti,
život je na to taký krehký,
a my ho berieme ako zabudnuté radosti.
...ako to čo nebolo, a to čo sa aj nestalo.
Posledná aktualizácia: 11. 4. 2011 11:28
Dátum vloženia 11. 4. 2011 11:25patris
Život beriem ako trest
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1915
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti