zlte_kuriatko
Kričím
Kričím ahoj...No okrem hrozivého ticha sa neozýva nič. Všetko je preč, ostal len plač, nemé výkriky, túžba po láske, objatí... Všetko sa stratilo...Vášeň a harmónia sa zmývajú ako krieda z chodníka pod kvapkami dažďa... Slzy tečú po lícach, končiace vo vankúši. Nemôžem spať pretože je celý premočený...Budím sa, snažím sa nemyslieť na tú bolesť, chcem snívať krásny sen, len keď zavriem oči nevidím nič len strašnú temnotu a prázdno, mám strach... Strach zo samoty ... Nedá sa to prekonať, bojím sa... Bojím sa ďalšieho rána, noci ... Zvieram päste nech to rýchlo skončí... Skončí rýchlo ako krátka pieseň... Lebo na zázraky už neverím...
Dátum vloženia 7. 4. 2011 21:27Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1624
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Mrakoplaš
na takýto stav si treba pustiť poriadny metalcore, to ťa hneď hodí späť do života...
inak lipnúť na sklamaniach nie je cesta, skôr smrť, treba sa otriasť, ľudia sú svine, záleží na tom, kto je väčšia a kto menšia
8. 4. 2011 08:27 - zlte_kuriatko (napísal autor básne)
len niekedy nevieš ktorú nájdeš za tvárou človeka ktorého miluješ ...
8. 4. 2011 12:06 - Mrakoplaš
to je daň za to, že vieme cítiť
8. 4. 2011 23:19