Basnicky.sk

Keď samota obíjma moje nahé telo,chcem kričať : ,,dosť!'' no hrdlo mi zviera... Pocit prázdna kradne farebné sny... Ilúzie sa strácajú ako kameň hodený do hĺbky oceánu...Jasný cieľ sa rozpil sťa atramentové písmena pod kvapkami sĺz...Zvláštny pocit prechádza mojím telom,no aj tak sa snažím nebáť,ibaže ty mi kradneš všetku odvahu...Berieš mi všetko,čo si mi dal...A keď mám chuť sa smiať na plne hrdlo ty mi zakrývaš ústa...Chcem toho toľko povedať,no tvoje ,,mlč'' mi zatemní myšlienky i slová ...Som šťastná?...Som smutná?...Som sama sebou s tebou či bez teba? .. Dávaš mi žiaľ,strach z toho čo príde po ďalšej prebdenej noci,keď samota znova prikryje moje nahé telo ...