Basnicky.sk

Hľadím do prázdna,
do kútov rozmarných sĺz.
V bytí útrob bijucích sŕdc.
Sama a nepoznaná.

Stúpam do hĺbin,
kde klesa hladina vĺn.

Preto viem,
že možno nemyslím.

Či sa dá z výšky nazrieť priamo do očí,
keď slovo dosť,
teba i mňa zaskoči.

Zahmlievam okná do sveta.
Vybrať si jeho sa zamieta.

Balím
a skladám do rúk mysliteľov
nefunkčnosť týchto svetov.

Vedia o tom nemožnom.

Prečo soľ namáčam do rieky?
S úsmevom beži o preteky.

Či sa dá stúpať po rovine?

Ja klesám,
kto je na vine?

Natiahnuté laná,
tiahnuce do neznáma.
Uzol ilúzie.

Čítať medzi riadkami
zmysel nemá.
Priahnúť za niečim
je vopred prehra.