S úsmevom na perách,
popraskaných od vetra,
pozerám sa v obavách,
že šťastiu nevelím ja.
Zvuk od zvonov ponára sa
do hlbín morí, zalesnených,
nepokosených lúk a brehov,
zabalená do lístia,
jej náruč otvára sa.
Ston hlboký z jej hrudi
rozbúril vlny farebnej dúhy
a anjeli zleteli nadránom
povedať pár krásnych hrejivých slov.
Zastala čakať na okraji
na kraji útesu, tak ako vlani,
už len nádych hlboký,
zavial vietor a odvial jej kvetinové šaty.
Krúžili vetrom pobláznené
rosou pokropené záhrady.
Stála nahá nad útesom
a už si len priala zomrieť bez slov.
Dátum vloženia 3. 4. 2011 09:53nothing
Zomrieť bez slov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2398
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti