Prečo ma ničíš svojou krásou,
svojím prenikavým pohľadom,
svojou neodolateľnou vôňou tela,
svojou vášňou ma priťahuješ,
ale väčšmi svojimi jemnými perami,
vlhkými, občas suchými...perami.
Twoj smiech, milujem, keď sa smeješ,
Tvoja tvár sa rozžiari životom
pripomínajúc východ slnka.
Tá pôvabnosť ma pohltí, a nepustí.
Tvoja tvár je odrazom krištáľu,
jemná, čistá, a zároveň nevinná,
...ako biela ruža,
ktorú každý obdivuje,
ktorá nikomu nedá spávať.
Dátum vloženia 29. 1. 2006 23:42myraya
sEn q:-P
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2075
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti