Smutno je mi,
keď na teba hľadím
a pred spaním
si čítam krátke tvoje riadky.
Ktoré venoval si mi
pred pár dňami,
ako slová z lásky
zo sĺz poskladané.
Držím papier
a oči kĺžu mi
po riadkoch bezduchých,
ako ty vrháš tiene
neviditeľných striel,
otrokov a ja viem,
že zasiahneš ten cieľ
na ktorý mieria tvoje slová,
ostré ako britva,
ublížiť mi chceš.
O pár minút už viem,
že aj keď neminul si cieľ,
ulahodil si mi v boji,
tebe sa kajúcej
o odpustenie.
Dátum vloženia 18. 3. 2011 19:38nothing
Vojna, žiaden mier
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1778
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti