Vylial som
túžby a priania
do vyznania
o tebe.
Ale až keď si utiekla,
zbadal som
ako chutí krv
z vlastných pier.
Tam niekde ležíš
dobodaná
mojou vinou,
slobodou zo zákona.
A ty nedýchaš, láska
lebo ti zhasli pľúca
z kyslých slov,
priamo predo mnou.
Si taká studená,
taký pekný kov
na ozdobu
predsiene.
Dátum vloženia 16. 3. 2011 22:31nickmyname49 
Nevratná
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1826
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- medea
Veľmi dobre, hlavne posledné 2 strofy.
17. 3. 2011 13:53 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem, medea
17. 4. 2011 16:04