Stromy sa triasli pod silným vetrom,
dazd padal a ty si bol pritom.
Moje oci spocinuli na tebe,
citila som tuzbu v sebe.
Bolo to nieco necakane,
vsak zacalo sa plnit moje prianie.
Pred tuzbou tou som sa chcela schovat,
vsak ty si mi to nedovolil zdolat.
Prisla som pod tie stromy nadherne,
boli tam zas tie tvoje oci uprimne.
Cakal si na dazd, ktory mal prave prist,
pozrel si na mna a muselo to byt.
V tom listi zelenom si cakal pridlho,
a mna to zrazu bolelo.
Preco tak dlho cakas tam ma trapilo,
zaroven ma to trochu aj pomiatlo.
Snad pride ona, ktora jeho srdcu blizka je,
skonci sa moje snivanie.
On tam vsak stale sam stal, na oblohu sa pozeral,
ked obzrel sa uvidel tam mna, bola som cela rozpalena.
Nevedela som ci oci jeho sa naozaj na mna upreli,
bola som plna nedôvery.
Jeho kroky som pocula ako z dialavy,
prisli na mna velke obavy.
Snad ku mne sa on pobera, nebola v tom vsak dôvera.
Este stale sa pozriet nevladzem, ze site to nezvladnem.
Podal mi ruku a nezne ma ocami pohladil,
usmev na tvari jeho sa vycaril.
Prisl ta chvila, ked povedal mi pod so mnou,
ziskal si vtedy silu nadomnou.
Boli to dni, na ktore som dlho cakala,
bola to laska co nas dvoch spojila.
Dátum vloženia 16. 3. 2011 17:45HHHaNa
Prislo to nahodou
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2573
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Susan Harperová
slovami to neviem opísať....úžasné
podarilo sa Ti
16. 3. 2011 17:47 - laran
no ze wow wow wow...velmi vydarenee
16. 3. 2011 23:03