Ohnivé vlasy prekrývajú jej bledú tvár,
červené pery stratili svoj zvyčajný tvar.
Úsmev nahradil smútok,
jej modré oči vyzerajú tak bezducho.
Mokré líca schováva v dlaniach,
nikto jej nepomôže v jej trápeniach.
V srdci si hovorí: "Už len pár dní..."
No rozum kričí: "Radšej na neho zabudni!"
Nemá to nádej a ona to vedela,
ale aj tak dobrovoľne trpela.
Zaľúbila sa od prvého momentu,
v každom jeho pozdrave videla šancu malinkú.
Pri obyčajnom "ahoj!" jej poskočilo srdce,
možno i teraz sa v spomienkach trepoce.
Jeho pohľad bol pre ňu ako droga.
Nemohla mu odolať, hypnotizoval ju dokola.
Rada by ho objala a povedala pravdu,
no keďže nedúfala v odpoveď kladnú,
radšej ho pozorovala z diaľky
a snažila sa tváriť len kamarátsky.
Neviem, či to dokážeš pochopiť.
Ľúbim ťa! Už to nemá cenu tajiť.
Dátum vloženia 15. 3. 2011 18:52Angel_of_death
Trpkosť osudu
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1982
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti