Buďme ľudia,
hádaví a ružolíci,
zaľúbení, po opici,
zúfalí a hodní lásky,
aj keď nie je kedy a s kým,
rozkošní a plní hanby,
ceriac zuby, hryzúc gamby,
nesieme si v igelitkách
krásu, chuť... A panický strach.
Modlime sa, borme chrámy,
spievajme si harerámy...
V mene božom žiť a vraždiť,
to musí mať rád snáď každý!
Až sa behom krátkej chvíle
všetky tvory bohumilé
budú nedočkavo hlasiť
do armády večnej spásy...
Jednoducho, buďme ľudia,
nech nás za to iní súdia,
bohovia a lesné víly,
za to, čo sme v slabej chvíli
vykonali proti vôli
najvyšších síl... Nech to bolí!
Posledná aktualizácia: 13. 3. 2011 22:32
Dátum vloženia 13. 3. 2011 22:15Egonom
O nás
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1868
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- papilio_ulisses
hmmm, niečo na tom bude
13. 3. 2011 22:41 - kjara
dobre si to vystihol, pravdive, o nas...skoda ze je to skutocne tak,....
7. 4. 2011 10:59