Basnicky.sk

Je čas žiť a čas umierať


…povedal ktosi
a ty rozhodnúť sa nevieš.
Stratil si života chuť.

Nohy mokré od rannej rosy,
učia sa chodiť
a nie a nie schnúť.

Slovo „mama“ už dávno vieš a nepoznáš klam,
všetci šťastní sú z teba.
Detský plač. Nikdy nie si sám.

Na papier ukladáš prvé slová, vety.
Veľký chlap, vravia všetci.
Spoznávaš svet, voniaš kvety.

Zrazu tma. Za rohom skúšaš prvé šluky, dym.
Láska, od srdca báseň
a v nej prvý rým.

Už nepoznáš plač, ani školu, vojna robí zázraky.
Bocian syna doniesol ti,
v srdci odtiahli sa mraky.

Šťastie v dome, šťastie v srdci. Pozeráš sa za seba,
nevidíš nič.
Tie časy šli niekam do neba.

Syn rastie, už je skoro ako ty, len roky chýbajú mu.
Keď tie roky tak strašne letia,
načo sú mu ?

tak teraz na prahu života stojíš, nevieš sa rozhodnúť.
Vieš, že zomieraš,
že smrť od koristi nedá odtrhnúť.

Ktosi povedal : “je čas žiť a čas umierať“.
Ty vybral si si.
Smrť a život milovať.