Bola tu jeseň na návšteve
prišla až z Tatier v rannom šere
Do hmly sa skryli paneláky
zmrznutý vzduch ma pichal v pľúcach
Ulica obalila zvuky
do zvyškov krídel tej hmly
Ohníček cigarety zhasol
pri páde na zem pod balkónom
Zošplhal som sa do všednosti
po lane raňajšieho kašľa
Kdesi som nechal kúsok seba
a bolo to už veľmi dávno
Treba aj spadnúť do horúcej kaše
aby sa človek trochu prebral
Skákal som ako oslík
po schodíkoch tvojich želaní
Poslušne hýkal
nad tvojimi nápadmi
a stále veril
že raz
Občas
ako cukrík za dobrý výkon
kradmé dotyky dlaní
v preplnenom autobuse
Aby nás náhodou... niekto...
Len nejaké gestá a slová
Vždy iba kúsok
Bezcitné telo
Bezpečná vzdialenosť
Dnes ráno padla tatranská jeseň
na naše sivé mesto
Keď som vydýchal sen
už nezostalo miesto na ostatné
len na jednotvárnosť všedných rán
keď ľudia v napchatých autobusoch
za privretými očami
ukrývajú posledné okamihy spánku
a šoféri im púšťajú do uší
prvé ranné katastrofy
V našom meste je z roka na rok
menej lastovičiek
Vytrácajú sa
ako naša ľudskosť
Obľúbili si nás len vrabce
a v zime havrany a vrany
Ich krákanie ťa strašievalo
Každý má svoju nočnú moru
Ty havrany
Ja teba
Dátum vloženia 27. 1. 2006 20:04jazz
Bola tu jeseň
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1344
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Daniela
pekné, v našom meste je z roka na rok menej lastovičiek
29. 1. 2006 14:20 - nereg. FINLANDIA
je to super..normalne ti zavidim tvoj talent..mozem otazku?? je to zo zivota?
22. 1. 2007 17:05