Basnicky.sk

Je tu ticho. V miestnosti sa nachádzajú dvaja ľudia. Sú ticho. Už sú nečinný. Ale stále nebezpečný. Sú ticho. Dvaja vlci po bitke. Je tu ticho ako po búrke. Ale pekne od začiatku. Prebrali sme sa do krásneho slnečného dňa. Hneď ako som mohla bežala som za tebou. A ty??? Ty si ma ani nepozdravil. Správal si sa ako čudný. Z nevinného rozhovoru sa stala pasca. Pasca nás dvoch. Z dvoch nevinných ruží sa stali chŕliace sopky. Bol to boj bez zbraní. Boj bez streľby no aj tak tieklo veľa krvi. Rany bolia no nemá ich kto vyčistiť. Hnisajú a zapalujú sa iba nás už nič nepáli. Zhasli sme, vypadol prúd našej láske. A tak sme v jednej miestnosti už len ako ľudia. A sme ticho. Možno to elektrické vedenie opravia ale zatiaľ budeme pre lásku rovnako nepotrebný ako láska pre nás.