Som
prerastaná slanina.
Vina.
Poltopánka zo Zlína.
Sedem deci omšového vína.
Špina.
Roztopašná myseľ.
Syseľ.
Nepriznal sa... A tak visel.
Za dedinou. Osamote.
Premýšľal tam o živote...
Zatiaľ čo mu čierne vrany,
vyjedali mäso z rany...
Lebo proste bol.
Stôl.
A na stole biely obrus.
Skús...
Vtáčí zob, opičí trus...
Hnus!
Bol
odjakživa iba tvojim.
Preto sa tak teraz bojím,
že ma príde v noci strašiť...
(Aha, to od toľkej zimy,
píšem gramatické rýmy...)
Až sa zo mňa začne prášiť.
Dátum vloženia 27. 2. 2011 20:32Egonom 
Profil 2011
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2038
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti