Basnicky.sk

Joj ako dlho som už toto nepočula. Ani neviete ako strašne by ma potešilo to počuť znova. Je to ako ten prekrásny citát ako tá krásna veta ktorú som si tak obľúbila. N a dobré sa ľahko zvykne. Ale aj to raz zanikne. Láska čudný pocit v ktorom ste opojený a potom vám užani anestetikum nepomáha od bolesti. Koľko ibalginu a panadolu som už do seba natlačila a nič. Pozerám sa von oknom a tam vidím dvoch ľudí ako sa bozkávajú a pošepky si hovoria tú vetu krásnu "Milujem ťa!". Hovoria to tak pošepky, že to ani počuť nieje. Ale ja to počujem. Sama sa čudujem ale uľavuje sa mi. A spomínam si na ten autobus v ktorom si mi to povedal to "Milujem ťa!". A ja som bola zrazu ako keby v nebi. Ale ten sprostý autobus narazil. Stala sa havária a ty si zomrel. V mojom srdci už nie si vytratil si sa tak ticho. Ani som ti nepovedala "Ahoj". Prečo, pýtam sa prečo. Ale na druhej strane je ticho. A tak sa z okna pozerám na zamilovaných a pošepky si s nimi hovorím "Milujem ťa!".