Basnicky.sk

Pozerám navôkol veriac, že všetko je dobré,
pozerám na oblak nadomnou, veriac, že nebo je modré.
Keď vy, neveriac, krútite hlavou, "Ako to robíš?",
ja sa len usmejem, ak pozeráš srdcom, tak skrátka veríš.
Preto nachvíľu zastavte, zatvorte oči,
otvorte srdcia a ihneď spoznáte, prečo náš svet sa točí.
Prečo starneme, prečo čas plynie,
prečo to, čo sa narodí, časom aj zhynie.
Prečo to, čo je krásne, časom vädne,
prečo ten, čo práve sa napil, časom smädne.
To všetko, keď zavriete oči, bude vám jasné,
keď otvoríte srdcia, uzriete, veci tak krásne.
Už sa nebude zmrákať, pršať, už nebudú nánosy blata,
už bude len čistý sneh, žiarivé slnko, farba všade len zlatá.
Netvrdím, že zlo vymizne, či krivda sa stratí,
no i ten čo smútl, neveril v pravdu, i k tomu, nádej sa vráti.
Veď s nádejou v srdci, každému, ľahšie sa žije,
veď potom to srdce, nielen pre seba, no hlavne pre iných bije.
Veď čo v tomto svete najväčšmi chýba?, podľa mňa k blížnemu láska,
láska tak čistá, že pod jej nehou, aj najhrubší ľad nenávisti, poľahky praská.
Láska, pod ktorej krásou, sa nad svetom, rozplynú mraky,
láska tak úprimná, že mení ľudí, či zlodejské straky.
Preto všetci zatvorme oči, snívajme spoločný sen,
keď otvoríme srdcia, naplnené láskou, že nastane nový, slnečný deň.