Podrž mi dušu
kým pozbieram črepy našich
zrkadiel,
spektrum básní v ich
farbokrivosti
kúsok po kúsku (jeden na
druhom?)
roztrieštené do slova
vzdialenosť.
Hľadám blýskavú nekaždodennosť,
mám len odrazo-obraz.
Slepnem postupne lúčom tvojej
neprítomnosti.
Tak pusti mi dušu
Porezala ma ľahostajnosť
vtáky a ruky.
Mením uhol pohľadu
kúpila som lep na myš...(lienky)
a zastavila krvácanie.
Nezmeníš moju dušu.
Pantomíma pred zrkadlom.
Dátum vloženia 16. 2. 2011 22:19Aurora 
Podrž mi dušu
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2833
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Matko22
Báseň má dobrú myšlienku, pekné slová. Občas mi tam nejaké slovo nie celkom sedí. V podstate asi iba posledný verš. Je vidno že Ti to ide, ale niekedy sa strácam v priveľkom množstve obrazov. Myslím že by to bolo dobré keby si to niekedy aj ztrošku zjednodušila, ono totoiž nie vždy je celkovým víťazstvom ak ponúka báseň také množstvo metafor.
17. 2. 2011 06:45 - Daniell.
Súhlasím s názorom hore. Zvolené sú výborné slová len ich je až príliš nakope a človek sa potom stráca v celej básni. Niekedy je menej viac.
17. 2. 2011 14:13 - Aurora (napísal autor básne)
vdaka za komentare, skusim si zobrat k srdcu, ... z mojho pohladu to jednoducho niekedy nejde, ale to je mozno rozdiel generacie
18. 2. 2011 11:12