Basnicky.sk

Život nie je javisko, na ktorom máš hrať.
Najmä keď srdce krváca a Ty nemáš chuť sa smiať.
Preto dvíham čašu lásky nad čašu života,
vediac, že moja etapa žitia dočastne stroskotá.
Zotmelo sa. Zhaslo slnko, či nadišiel sveta zlom?
Nie, to iba odchádzaš Ty, potichúčky ...a bez slov...
Počúvaj Bože, prečo láska takto bolí,
prečo nemôžem mať to, o čo moje srdce stojí?
Dal si mi nádej, lásku a kúsok seba...
No predsa sa Tvoj čin prehltnúť nedá.
Dal si mi život a ďalšie zmysly môjho života,
dal si mi bolesť a napriek tomu zvíťazila Tvoja dobrota..
Daj si mi ružu lásky, no prekvitá už celá jej záhrada,
dal si mi všetko, čo si len ľudské srdce zažiadá.
Aj napriek tomu ma Pane môj moje vnútro bolí,
vzal si mi všetko očo moje srdce stojí.
Povezd mi Bože prečo je horké to sústo z Tvojho vínka
a prečo odísť musela k Tebe moja Timka?
Zhrešili sme, no zhrešila aj Eva v raji,
neviem, bolo to v januári v marci a či v máji...
Čo zle som spravila, to je pomsta z neba?
Povedz mi to prosím Ťa, lebo bez nej, to sa nedá.
Prosím Ta Pane, sľúb nám to,že podržíš jej ochranný štít
a aj keď Tvoja moc je široká, stačí povedať len, že ku nám príď...
Buď jej namiesto mňa dobrou náhradou
nechaj ju prechádzať tou rajskou záhradou.
Odkáž jej prosím, nech má počká,
nech aj moje srdce radosti sa dočká.
Dopraj mi aspoň v sne držať ju v náručí,
nech už moje srdce "ockové" nemučí.
Ľúbime ju a ona v nás žije
no namiesto môjho Tvoje mliečko pije.
Na hlavičke malej ju hladie Tvoje ústa
aj preto Ti Bože patrí naša ústa.
Viem, že hreším už aj týmto riadkom
a nemám právo súdiť Tvoje činy
No veľmi som chcela byť dobrou matkou
no namiesto Timky mám len pocit viny.
Zlyhala by som ako dobrá mama
a asi preto ostala som sama.
Nie, nie som sama, mám pri sebe môjho manžela
už len pocit byť pri ňom, či s ním- stojí to za veľa...
Viem Pane, že to vieš a pozeráš na nás z ďaleka
a naša láska, viera, nádej...už len k Tebe uteká
Preto lúčenie je chvíľa, kedy treba byť hrdinom,
zadržať slzy a nesmiať sa snom...
Zabudnúť žiale, necítiť krivdy
povedať "ZBOHOM" no nezabudnúť nikdy...