Každá ju číta rovnako rýchlo,
no nie každý ju má hrubú.
Niekho srdce skorej stíchlo,
už len spomienky naňho budú.
Je smutné, že je to tak,
že niekto nemal času dosti.
Niekto zažil len života náznak,
a zrazu zmenil sa v kosti.
Nie sme si v ňom rovní,
každý ma iný svoj čas.
Niekto nežije ani 100 dní,
a niekto aj 100 rokov zas.
Čo zlé tí ľudia vykonali,
keď nie je dopriate im žiť.?
Prečo tak skoro skonali,
a nemohli ďalej s nami byť?
Otázka je to veľmi ťažká,
sotva na ňu niekto odpovie.
Odpoveď žiadna, smrť už láka,
kniha svoj príbeh dopovie.
Otváraš ju na poslednej strane,
spomínaš na celý život svoj.
Dej končí, koniec nastane,
a ty len smelo pred ním stoj.
Prečítal si už všetky strany,
ubehlo to až príliš rýchlo.
Tvoji pratelia zostali samy,
keď tvoje srdce náhle stíchlo.
Kniha tvojho života sa uzavrela,
už nikdy sa znova neotvorí.
Smrť tu knihu v rukách zovrela,
hodila do ohňa, tam zhorí.
Dátum vloženia 11. 2. 2011 17:45krowky
Život je kniha
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 9791
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- papilio_ulisses
na môj vkus, veľa sa rozpisuješ. potom to prestane byť zaujímavé. a vytváraš násilné rýmy. a toto sa tu vôbec nehodí: ...že niekto nemal času DOSTI.
Niekto zažil len života náznak,
a zrazu zmenil sa v kosti.
niekedy menej je viac.
11. 2. 2011 18:03