Basnicky.sk

Kde sú tie lúče svetla
pomedzi mreže temnoty
keď som sa nebála
ani ty, kráčajúc bosý...
Vykúpaní v ružovej vate
vznáša sa dúhová bublina
keď sa naše nohy dotýkajú kamenných dlažieb
a na mestskej veži odbíja naša hodina
úsmev preletel okolo nás
objal okolitý svet
ponúka nám bezpečný plášť
vtedy si mi vložil do ruky TEN KVET
ako symbol večnosti oného dňa
jeho krása potrvá
nestratí sa a neostarne
a táto vzácna spomienka
prelomí každé nezdolné mreže.

Zapisujem tieto riadky
na najsvätejšie milé stránky
na úzkostlivo ochraňované miesto môjho srdca
kde sme bez pretvárky
ty
moje šťastie
a ja.