Zamotala som sa do vlastných pavučín.
To už nezmení ani najúdatnejší čin.
Kde srdce ako hviezda žiari,
ja znovu ho ničím...
Som šťastná, mám slobodu,
no bojím sa.
Viem, toto je obdobie skúšania sveta.
Ja potrebujem ťa ako slepec svojho psa.
Bojím sa,
čo keď už nebudem zvládať
túto prechádzku bludiskom?
Nechcem klamať nikoho,
oklamem seba.
Nechcem len postávať okolo,
chcem stáť vedľa teba!
Ty si mojím súkromným ohniskom.
Vieš, s tebou nikdy nechýbal mi úsmev na tvári.
Nechcem sa nikam hrnúť.
Chcem aby sám si sa pohol.
Aby si sám pri mne byť mohol.
V tvojej prítomnosti sa mi krv v srdci varí.
Bola to náhoda,
nevedela som, či sa niečo stane.
Snáď sa nič neskončí,
snáď sa všetko ešte len stane.
Dátum vloženia 9. 2. 2011 17:01Strudl 
Náhoda
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1765
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Titani Rawa
niketoré verše sa mi naozaj "zarezali" do mysle
9. 2. 2011 23:30