Už neviem, ako donútiť Mohameda,
vraj prísť k hore sa mu nedá.
Vraj musí o pole sa starať,
nemá čas,
no ešte nevyrástol ani klas,
ani jeden klas,
z jeho práce.
I to treba hľadať.
Hora sa za Mohamedom valí,
síce nemôže, no ďalej idú nohy jej,
zviazané túžbou matky prírody.
Tá ochraňovať svoje dieťa chce,
no nevie, že ďalej ničí hory srdce,
pevné ako keď prieskovec v ruke zovrie.
Hora.
Vzlyká, no nik to nepočuje.
Plače, no nik jej bolesť neutíši.
Kričí, no nik o tom nevie.
Málokto o jej žiale čo len tuší.
Nevie žiť s prázdnotou v srdci.
Nechce vyť za túžbou tak ako vlci.
Mladá.
Ruky i nohy zviazané.
No kým narastie jej brada,
nechce mat srdce zjazvene.
Mohamed.
Smie žiť volne.
Príroda nebráni mu budiť city v hore.
Nepohne sa zo svojho rodného lesa.
Pyšný král slobodného královstva,
preco by opustil čo len na deň pípu svojho víťazstva?!
Mohamed za horou nepríde.
Dátum vloženia 7. 2. 2011 21:14Strudl
Mohamed
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1684
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Mrakoplaš
treba škrtať, veľa zbytočných slov, ktoré len príliš vysvetľujú, či opisujú...
tiež by som možno vyskúšal vynechať čiarky a bodky...nechať v tomto smere voľnosť...
7. 2. 2011 21:18