Basnicky.sk

každý tón, hoc aj rozladený
v slastnú symfóniu sa zmení
ak smiem ho počuť skrytý v tieni
do vône jej tak ponorený
ústa nevedia, ako začať
či kráčať, či len smiešne kľačať
veršami plytvať, zostať nemý
len ona smie mi, ona smie mi...

hebkosť a vôňa vždy jej dlaní
nespasí nič viac dych mi ani
žadoním, prosím, kým sa stratím
vrátiš mi nehu, sám sa vrátim
z temnôt tých pustých osamenia
čo v prach srdcia a v skaly menia
mám iba v tebe svoju modlu
tak nevrhni ma v tmu zas podlú

p.s. ospravedlňujem sa za patetické klišé, ale tak to cítim. a vlastne, neviem, prečo by som sa mal ospravdlňovať. túto báseň venujem všetkým, čo cítia naozajstnú bolesť