Basnicky.sk

Neodkladaj ju!
Pod kopu
deravých ponožiek.

Po šťastných dňoch
uložená na posteli,
ako malá
pokrčená kôpka beznádeje.

Vyžehli si košeľu
tú istú
čo si mal na sebe,
keď som ťa naposledy videla.

Poskladaná v skrini,
záleží na význame,
keď viažeš si kravatu,
tú ktorá ti pristane.

Kriedový kruh,
ohraničujúci obeť vraždy,
mnou vrahom posadnutých.

Ležím na zemi,
i keď prednedávnom
smiali sme sa spolu
a dnes ma vidíš
bezbrannú ležať
na zemi.

Vyžehli si košeľu
aby si nevyzeral,
že smútkom pre mňa trpíš,
že zaháňaš žiaľ,
pre mňa,
pre človeka,
čo v tvojom živote
nič neznamenal...