Odišla si ako deň
v nenávratno, a zostáva
spomienka či sen a v duši
hladno.
Zabudnuté kreslo v strede
izby a fotka jedinej lásky
ktorou budeš navždy iba ty.
Ja stál som sa závislým na
prítomnosti tebou a tvojou
strašne krásnou láskou a nehou.
No spomienky sú krásne
a ja chcem aby zostali
ako obloha jasne a tak
nabíjam zbraň...
a ostatné je jasné podrobnosti
o samovražde nepatria do básne.
Veď tu či tam život je krásny
v záblesku tep vystrieda plynula
čiara a otázka:
Mala ma rada?
Dátum vloženia 30. 1. 2011 22:17Einstein
Navždy sám
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2087
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti