Basnicky.sk

Dve veže v krvavých stopách.
Čierna tma,
zmietajúce sa pocity v mŕtvych srdciach.
Čierne slzy tečúce po telách nezvestných,
smútok kuše do nôh ,
nemôžeme ďalej ísť.
Ťažké okovy na nohách sa cinkotom smejú.
Život sa pohupuje sem a tam.
Kyvadlo sa zastavilo vo smere čiernych vôd.
Jedno zrnko piesku víriace v tornádu života.
Obrovská ruka trhajúca srdce z tiel zamilovaných.
Ťažká putá mení sa v čiernu sadzu
okoloidúcich Amor oslepí,
navždy.
Nevidiacich s bielou palicou,
po dotyku lásku nepoznajú.
Odchod smerom von do čiernych kútov sveta.
Postava kľačiaca v črepinách s kolenami od krvi.
Plače,
čierny plač žerie zvnútra.
Kvapky toho čo bolo,
rozbité svedomie s postrácanými kúskami skladačky.
Jeden zmysel ničí druhý.
Chvíle radosti menia sa v osud,
bolesť,
smiech nahryznutého jablka.
Slzy ako vyprchaný chľast,
pália,
nechutnajú.
Kone bez kopýt so zlámanými pahýľmi.
Klepocú ale strašne plačú.
Živote vráť mi oči,
nevidím.
Som sama.