Láska je dar, ktorý sa nevracia,
ktorý si zaslúžiť treba.
A hoc aj kráľ zo svojho paláca
rozkáže láske zostúpiť z neba,
len tam vstúpi a zapustí korene,
do srdca pripraveného,
ktoré je na to stvorené
a oplýva úprimnou nehou.
Srdce, čo je celkom verné
a nikomu neublíži,
srdce, čo ľúbi prenesmierne
a silu bolesti vie znížiť.
Aj do lásky dvoch milencov,
nech nikto sa nepletie,
veď i ten najkrajší od kvietkov
má tŕne i okvetie.
Kto zná, čo tých dvoch spája,
či akou vôľou osudu
sa i do ďalekého kraja,
či deväťhlavú obludu
vyberie šuhaj láske kvôli
preputovať či poraziť,
aby znovu spolu boli
a mohli objímať sa sto razy?
Preto keď raz stretnete
dvoch, čo sa čisto ľúbia,
nechajte dvere zavreté
do komnaty ich osudia...
Dátum vloženia 15. 1. 2011 12:11PreSlav
Nechajte ich
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1557
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- daisy35
no,nie je to štýl,ktorý vyznávam,ale je to uveriteľné..čo ja viem,má to náboj..ale dlhé to je ako,je to skrátka príliš dlhé a mnoho klišeovitých obrazov tam je..
15. 1. 2011 12:23 - PreSlav (napísal autor básne)
mne to nepríde až také dlhé (mám aj dlhšie ) a k tým klišé obrazom : chápem, že tam sú, ale mne osobne sa tam hodili, respektíve sami prišli tak ako tam sú
ale inak ďakujem
15. 1. 2011 12:32 - daisy35
hmmm..však dobre,to bol iba môj názor..
15. 1. 2011 12:43 - PreSlav (napísal autor básne)
veď to je v poriadku
15. 1. 2011 12:44