Basnicky.sk

Neustále mi to hlavou víri, či ja som urobila nejaké chyby,
že nevychádza mi všetko ako chcem, a či je to len sen...
Plnú hlavu otázok mám, vždy sa pokúšam nájsť odpovede.
Nie vždy sa to darí, často sa zastavím niekde v strede.
Veľa cestičiek moje myšlienky majú,
niekedy mám pocit, že to len na mňa hrajú ,
niekedy ma zas tak dopletú, že neviem nájsť východisko.
Jednoducho moje myšlienky sú jedno veľké bludisko.
Keď to nakoniec budem čítať, určite už bude svitať,
no teraz späť k mojim myšlienkam.

Niekedy ma vedia na pravý chodník zaviesť, správnu cestu mi ukázať,
niekedy popliecť a z diaľky mi zamávať.
Fakt si už niekedy neverím, nemám silu na nič.
Moje myšlienky sa podobajú tiež aj na bič.
Rany mi dávajú, bijú sa s pocitmi, chladnými sa stávajú.
Vtedy som radšej, keď hlava vyhráva a z diaľky srdcu zamáva.

Vtedy som radšej, vtedy sa zdá, že netrpím,
no keď sa myšlienky prestanú snažiť,
vtedy sa srdce začne hrať na bič.
Bije ma cez moje pocity, ktoré neviem vystáť,
silou, mocou sa snaží nad myšlienkami vyhrať.
Chvíľu sa trápim, chvíľu ma to mučí,
no keď to prejde, zas ma to niečo naučí.

V celku sa snažím byť bezcitná, no nie vždy sa to darí,
neviem čím to je, ale asi v tom budú čary.
Už neviem, či je láska tá, ktorá všetko pokazí,
či je to dobré, že sa mi snaží srdce rozmraziť.
Ja však s ňou bojujem, nechcem jej dať priestor,
vtedy som rada, že mám svoje bludisko myšlienok,
čo zabijú aj ten najmenší korienok, čo by sa mohol ujať.
Už nie láska, ale moje sny sú tým, čo ma posúva dopredu,
moje myšlienky a odhodlanie ma k tomu určite dovedú.

Určite sa raz prebudím a budem mať to, čo som chcela,
možno sa zamyslím, či to čo mám, znamená pre mňa veľa.
Nechcem rozmýšľať nad tým, keby bolo keby...
Určite sa raz stretneme v pekle alebo v nebi.
Moje myšlienky zase mi hlavu motajú a spať mi nedajú,
ale na papier sa hádzať aj naďalej chystajú.

Neviem si predstaviť život bez toho, aby som myšlienky nemala,
neviem si predstaviť, aby láska u mňa nad rozumom vyhrala.
Ja už ani neviem, či sú tie slová pravdivé, či to, čo píšem dáva aj mne zmysel,
či to zase nie je fraška len nejakých čísel, ktoré sa zase stretli v mojej hlave,
Aby zase skúšali, či sú moje city pravé, alebo či som ľadová.

Jedno je isté, asi to nie je vec čísel, ale je to v tom, čo chcem ja.
Ja už vážne neviem, či všetko na svete nie je len hra,
či sa jednoducho zajtra nezobudím z tohto zlého sna.

Prečo sú tu a trápia moju myseľ, často berú mi ilúzie,
myšlienky moje , s ktorými bojujem každý deň,
Ktoré mi často určujú smer.
Nebolo by lepšie, keby Vás nebolo?

Každý ma určite tiež plnú hlavu otázok o živote, nie je to len v mojej hlave.
Je vôbec potvrdené, že naše city môžu byť skutočne pravé?
Ďalšia z mojich otázok, nad ktorými rozmýšľam neustále.
Ale sú tu aj dni, kedy už myšlienky nemajú síl, kedy nechce sa im kaziť mi deň,
vtedy sa usmievam, nerozmýšľam, vtedy sa mi splní sen – nemyslieť.
aspoň niekedy nemám hlavu ako balón veľkú,
vtedy kľudne zapnem si telku, neriešim spomienku,
nohy vyložím na fotelku- relaxujem.
Také dni málo kedy mám, ale sú tu aspoň niekedy,
kedy vypne sa prúd myšlienok a ja jednoducho nemyslím,
vtedy už neberiem život takým kyslým.
Sú tu aj priatelia, ktorým sa darí pozmeniť trochu čary vo mne.
Vtedy sa možno zmením na dievča skromné.

Teraz je hlboká noc a ja zase cítim, že má nado mnou moc,
že potrebujem nejako svoje pocity dostať von na svetlo sveta.
A toto je už dnes naozaj moja posledná veta.

Posledná aktualizácia: 14. 1. 2011 20:17