Aj vtedy vírila si prach
a ja som zrazil opätky
kovových čižiem.
Rozumel som ti pospiatky
boli sme tichšie
no dunela si ako zvon
neskrývanou radosťou
Bola si plná nahých viet
sám prísudok sa hanbil, chvel
a cítil sa vo mne.
Kričíš neskromne moje meno
prúdom dušičiek ex-večerov
dávaš mi len bozk na čelo
sladší než iný
Neotráviš viac moje sliny
kajuty barov nezalievaš
no SOS ma nútiš strieľať
Chceš si sa sama zachrániť
len na ten večer
čo už prešiel
no bol som v mŕtvom ofsajde
Viac ťa nenájdem
tak nadšenú čakať
moje ticho
Niekto vykríkol
že šla si už svoja
domov
Chcela si ku mne do raja
no dnes už vieš
že dvom by nám ho vzali
a bez teba neexistuje.
Dátum vloženia 8. 1. 2011 00:12Carlo 
---V ofsajde---
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1821
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- daisy35
obidva texty sa mi páčia úprimnosťou a sú tiché(prisahám že som nato prišla skôr ako som sa dostala k tomu veršu s tichom),napadlo mi to hneď ako som začala čítať..možno je tam podľa mňa niekoľko slov navyše,ale inak veľmi pekné
8. 1. 2011 10:22 - Vieš čo? Nie.
také, je to úprimné, ale neviem, nezaujalo ma to veľmi tentokrát
8. 1. 2011 13:52 - nickmyname49
súhlasím s daisy, dobre to vystihla, pekne
11. 1. 2011 21:01 - Carlo (napísal autor básne)
prijimam a dakujem
12. 1. 2011 00:41 - Maryen
veľmi, veľmi pekné....
11. 3. 2011 21:55