Basnicky.sk

pavuks  Zobraziť/skryť lištu autora

Po 20 rokoch

Manželská posteľ,
sarkofág plný zatuchnutej prsti,
zaschnutej krvi z šarvátok zbytočných,
keby aspoň slzy boli čerstvé,
no už dávno neprší.

Ukladám do nej večer svoje kosti
a všetko stejné nič sa nemení.

Dotyky zobral ďas a čas neľútostný,
pri peľasti láska kľačí, neprosí,
len mlčky zíva v chladnom tichu,
kde sme, že nás už nič nebolí.
Dátum vloženia 4. 1. 2011 16:34
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1358
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Vieš čo? Nie.

    tak nejak archaicky to na mňa pôsobilo...asi najskôr kvôli tým inverziám...a hrozne mi vadilo slovíčko "stejné"....proste všetko normálne a potom zrazu čechizmus
    ...ale tak myšlienka celkom fajn, no...

    4. 1. 2011 16:54