Basnicky.sk

Všetko sa raz začalo aj tento príbeh náš.
A ako to skončí?
To ukáže len čas.
Škola, krásne miesto kde som Ťa spoznal,
kde som Ti prvýkrát lásku vyznal,
zostane vždy v mojej pamäti,
ten moment , ten začiatok
raz o tom poviem Ti.
Ako som z hĺbky srdca Ťa tajne miloval,
moje vyznania na Facebook Ti posielal.
Túžil som po tebe aj v tom najtmavšom kútiku svojej duše,
len ty si tá pravá , ktorá pre mňa bola zoslaná z Venuše.
Nastal deň , keď prišla mi od teba odpoveď ,
Otváral som ju napätý , ako idúc na spoveď.
Bola jasná, znela „ Áno“ .
V tom momente som sa tešil na ráno.
Keď Ťa vo dverách školy opäť uvidím ,
svojou mysľou len teba pozdravím.
Ty na mňa len nenápadne žmurkneš ,
myšlienku náhle mi vnukneš.
Chcem Ti ihneď bozk dať,
A rýchlo Ťa chcem objať.
Tvoj pohľad mi však naznačí „Nesmieš!“
Na otázku „ Prečo?“ mi nič neodpovieš.
V čom je príčina?
Našej lásky plytčina .
Zisťujem,
v mysli sa uisťujem.
Už viem,
nikomu to nepoviem.
Počkám Ťa na známom mieste,
blízko lesa na poľnej ceste.
Prídeš alebo neprídeš?
Netrpezlivo čakám , zrazu však vidím že ku mne ideš.
Tu Ťa môžem objať , bozkávať aj hladiť.
Na tomto mieste nám nik nebude vadiť.
Vraciam sa domov s pocitom šťastia,
väčším než má ruža zbavená chrastia.
Mlčky Ťa zo školskej lavice pozorujem,
všetkých navôkol ignorujem.
Minúty , hodiny ,dni , týždne uplynuli,
okamihy naše šťastné postupne zahynuli .
Viem, to ja chybu obrovskú som urobil,
a teba som ťažkej skúške podrobil.
Nemal som nikomu hovoriť o našej láske,