Prinasal si nadej srdcu,ktore tlklo riadne,
dnes je vsak ta doba davno v nedohladne.
Ked preto vecer zapada slnsko za hory,
spomeniem si na teba a vtedy to zaboli.
Stretavam ta,ale zivot ide dalej,
a tym casom zhasina aj posledna mala nadej.
Ja uz viem vsak,ze je to len zo zvyku,
a to,ze lubila som ta je v zaniku.
Ci prehodim s tebou este niekedy aspon par viet???
To neviem,ale viem ze toho co tu niekdy bolo,toho teraz niet.
A pomaly zabudam,no stale je tu diera,
a posledna,mala viera...
Dátum vloženia 24. 1. 2006 16:21Lienocka 
Bezvetrie
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1510
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti