Jesen tuha,studena,
do zimneho nadychu sfarbena.
Kazdy list,ktory padne na zem zo stromu,
je ako myslienka zabludena v hlave.
Kazda kvapka dazda,
je ako slza tazka.
Kazdy zavan studeneho vetra,
je ako slovo kotre nevychadza z lasky.
Kazda kaluz na chodniku sa kali,
ako ohen,ktory zhasol ale palil.
Kazda jesen je ina,ale stale krasna,
ako vatra,ktora v dazdi zhasla.
Hmla ticho na zemi lezi,
v nej iba jesen zatulano bezi...
Ked zima zacne,skona jesen,
mrtvy nadych iba zima nesie...
Dátum vloženia 24. 1. 2006 15:41Lienocka 
Jesen
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1661
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti