Basnicky.sk

Biele steny bez okien,
len stolík v strede.
Obsadili celú sieň.
Všetci okolo neho
sa posadili.

Čakajú na spásu?
Veru nie,
ale na smrť.
Prichádza snom krvavím
a ich hlasi v tichu hasnú...

Sedím v kúte pri dverách
a moje srdce pomali
tíchne v dave ľudí tlačiacich
sa k semafóru.

Na podlahe udupané,
malé dievčatko
a vedľa nej pohodený
list na rozlúčku.

Mojej mamke,
ktorá pochová ma,
pod maľovanú kôpku,
napadaného lístia
na jeseň pod prikrívkou
mramoru
ružami zdobeným...

..budete mi chýbať!...

Posledná aktualizácia: 21. 12. 2010 21:59