Basnicky.sk

unavená smútkom,
už príliš, už dlho,
nemám pocit že by som chcela ísť ďalej bez teba,
stále mi chýbaš, a ja som už unavená smútkom,
pochopila som váhu mojej lásky,
pochopila som že čas všetko nevylieči,
sedem rokov a nič čo by zahojilo,
nič čo by stálo za to žiť,
už viem, že nebude nijaké nebo,
nebude ani nijaké peklo, okrem tohto,
nebude druhý život,
to najkrajšie už pretieklo, s tebou,
pochopila som samovrahov, stalo sa to samo,
uzmierenie so situáciou, kedy všetko nadherné už bolo,
mám čakať?.... že možno snáď?....
veď to by bolo zneváženie našej lásky
keby ste tak naozaj boli, Bohovia!
keby ste tak chceli byť,
na tomto mieste by som preskočila hranicu,
a pomstila by som sa, aspoň nejaký zmysel by som našla,
ale nie ste, nie je nič tu,
nie je nič tam,
nie je prečo žiť,
nie je prečo umrieť,
nie je prečo horieť,
prečo sa obetovať,
bola to nádherná láska, ostala spomienka... to je málo