Takú lásku čakaj,
ktorá príde
ako vánok
a vo vietor,
vo víchor strhne sa
a vezme všetko.
Takú lásku čakaj,
čo zaklope na dvere ticho
ako dážď
a potom vyplaví ti z izieb
pokoj,
z nocí sny.
Takú lásku čakaj,
čo pomaly tlie a rozhorí sa,
keď to nečakáš
a nestojíš o také prekvapenie,
a plameň vášne
spáli prebytky.
Takú lásku čakaj,
čo chladiť bude ako kov
keď hladiť ju budeš
a v nádeji čakať znova
na víchor, dážď a plamene.
Lebo taká láska je,
kým je živá,
kým krv v nej pulzuje.
Nepýtaj drobné späť,
keď ťa vyprevadí :
"Váš kabát, pane..."
Ten sa ti zíde
a zahreje ťa
tam, kde už láska nie
(tam živí nesmú),
a hlina na dreve zbubnuje.
Dátum vloženia 24. 1. 2006 10:38jazzmina
Živá láska
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2124
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. Ronaldinho
čítal som podobnú, aj som podobnú už vymyslel
páčia sa mi tie kontrasty...príde ako vánok a vo víchor strhne sa...alebo...zaklope ticho ako dážď a potom vyplaví...
koniec si mohla dať iný, ale u mňa za jedna
24. 1. 2006 13:03 - nereg. jazzmina
Dakujem za názor. Keď sana to pozerám po dni, mohlo to byř aj bez celej poslednej slohy. Len mi chýbal štvrtý živel - zem - a nemala som ho ako inde použiř (láska príde ako zem? je spoľahlivá ako zem?-vždy na jar ožije...), takto som tým aspoň zavrela cyklus- aj keď trochu morbídne.
25. 1. 2006 16:30