Nevnímam pád
a rozhrešky čias.
Ako keď mi ruku dávaš
a ja aj sama viem vstať,
ale pomoc sa neodmieta.
Nad mostom rozpína sa,
ako krík ruží,
tvoj závoj vlasov zlatých
a ja ticho čakám,
na pád anjela.
Závoj z ruží
a obrysy v tieni zdobia jej tvár,
biele krídla rozprestiera
a skáče do vĺn,
keď nájde cestu
do neba
a k môjmu srdcu.
Dátum vloženia 19. 12. 2010 10:02nothing
Pád anjela
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1825
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti