zistil som
že dýchajú aj dlane
slobodné a nikým netrhané
len tak do vetra
bolo to ráno
aj posteľ ešte dospávala
za nás
za oboch
a mala ružový nádych
ako ten
z popučených čučoriedok
čo nezmyješ len tak za chvíľu
a ty si stála
nahá
v tom tričku, čo vonia ako ja
tak nádherne uvoľnená
že aj sviece
kričali
to je ten okamih
keď sa človek bojí uvolniť si dlane
aby ťa zostalo ešte kúsok
ešte
na dosah
Posledná aktualizácia: 18. 12. 2010 21:18
Dátum vloženia 18. 12. 2010 21:18milson5 
sála (to všetko ti z hrude, pŕs a priehlbiny zmätku)
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1440
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
mne sa to pači ako si to podal priamo z hrude
18. 12. 2010 21:24 - papilio_ulisses
je to pekne...
18. 12. 2010 23:38 - daisy35
19. 12. 2010 10:38 - sisi28
Tak krásne si to Milankonedá sa to bez
19. 12. 2010 16:49 - nickmyname49
Páči sa
20. 12. 2010 13:59