Minúty miznú...
Dni plynú....
Byť ta kúzelník, čo zmrazí tu chvíľu...
Vrátiť len sekundu, vrátiť ju k Tebe...
Vrátiť tie okamihy vzácne...
Nepísať a nebyť spolu..
Nedýchať a vychutnať si tu chvíľu..
Nevidieť ta boli viac ako vidieť.
Minútu strávenú s Tebou asi umriem.
Nie od žiaľu, nie od nenávisti..
Od toho že ta stále tak moc ľúbim..
Chcem to potlačiť, chcem to kričať..
No chvíle sa menia, menia sa ľudia..
Neľúbiš ma, ja to viem..
Vrátiť ten deň, čo povedal si áno len...
Nie je tu, je to už ďaleko...
Preto žime ďalej, aj keď ja bez tlkotu...
S bolesťou a túžbou povznesiem sa...
Lebo hadky a trapenie neprejdu nas..
Som tu a budem tu stale...
Ved ty vies, kde ma vzdycky nadjes.
Dátum vloženia 15. 12. 2010 18:25Kanibalka_21
Lunymu
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1898
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti