Basnicky.sk

Keď búrka myšlienok, ničí mi spánok,
len jedna z nich, myšlienka na teba, spraví z nej vánok.
Nočná mora utíchne, vráti sa sen,
ten v ktorom šepneš mi, že žiť s tebou smiem.
Zrak sa mi zahmlieva, slnko ma prebudí,
s bezduchým pohľadom, pozerám na ľudí.
Deň ďalej plynie, hľadám ťa v dave,
snáď zazriem ťa, nestrácam nádej.
Srdce mi poskočí, predo mnou kráčaš,
natiahnem ruku, nežne sa stáčaš,
pozerám, do tvojich očí, svet sa mi v sekunde,
pomalšie točí.
V sekunde rok, v minúte večnosť,
naberám odvahu, prekonať pevnosť.
Prikročím bližšie, objať ťa skúsim,
proste to chcem, viac než len musím.
Že tiež po tom túžiš, spečatíš úsmevom,
príval citov, nedá sa vyjadriť, snáď ani spevom.
Naše pery, v nežnom bozku sa spoja,
táto chvíľa je naša, nie moja, nie tvoja.
Po tomto momente, dlhšom než vesmír,
nežné "Zbohom.." mi šepneš,
a s týmito slovami, plnými lásky, pomaly mizneš.
Nič nechápem, snáď mýlim sa len,
nie, bohužiaľ, bol to len ďalší, krutý, sen.