Basnicky.sk

Nad riekou topí sa beznádej,
nebo vysychá
a tvoja náruč zíva prázdnotou.

Nič nevravíš,
len tíško stonáš,
nad nehybným telom anjela,
čo lásku ti obetoval.

Potoky sĺz stekajú ti po tvári
a napĺňajú korytá riek,
tak ako je beznádej,
že lístie vyklíči z ihličňanu,
tak aj tvoj úsmev
nenapravím,
alebo nádej beznádeji otvorí oči
a zázrakom nazvem ten deň (sen),
keď tvoja náruč rozprestrie sa
tak ako tento svet,
čo víta nový deň
a odpúšťa zlu,
odpustíš aj ty a zabudneš.

Ako vnímam samotu
nad rozbitým pohárom,
ktorý kedysi tvoril deň
a noc v kvapkách vína
rozlieva sa po oblohe.

Svit a okno na svet
Zahačkovali pavúci.
V tichu stoná malá,
plačúca identita.

Posledná aktualizácia: 9. 12. 2010 07:03