Tak ako padá dážd
a z očí tečú slzy,
tak tečie krv z mojej ruky.
čierny závoj na moju posteľ dopadá,
ocitla som sa v priepasti
z ktorej niet úniku.
Zahalená smútkom
nemôžem von
Tápam v tme
a hľadám oporné body ktoré nie sú
A tak ostávam navždy prepadnutá
v neutíchajúcej bolesti seba samej
Dátum vloženia 1. 12. 2010 17:02lilušik
Temnota
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1606
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti