vraj v decembri nekvitnú jahody
čim ťa len poteším malý kvietok
hanbím sa v prázdnych dlaniach stískam
čo mi ostalo ,vlastne je to jedine čo mam
kúsok tepla, more nehy
dotyky čo s tebou ladia moja princezná
užasne dokonalá zdvihni prosím oči
ta hviezda nešla spať
darujem ti ju vo vyznaniach
prižmúr nado mnou srdce
nenechaj ma kľačať nech nezvädnú
píšem ti ich na miesta pery chcú niečo
no predbehla ich neodolateľná chuť v ústach
na krídlách napísane nestrihať
nestojím už v rade na verše
viem ,že kam pôjdeš so mnou
rozkvitnú aj kvapky dažďa
prosím uchop ma pevne a nepustí
počuješ? bije len pre teba
Dátum vloženia 1. 12. 2010 11:45lajko71
Stojím v rade na verše
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2311
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
no, trochu si zjemnil až zosladel, čo nie je zlé len ako si mi toto pripadá ako cukrová vata
1. 12. 2010 12:50 - lajko71 (napísal autor básne)
1. 12. 2010 17:29 - lajko71 (napísal autor básne)
ďakujem za komentár určite máš pravdu,ale vyznania bývajú sladké
1. 12. 2010 17:30 - qarlla
Je to sladké, ale tak akurát... páči sa mi to
1. 12. 2010 20:23 - lajko71 (napísal autor básne)
ďakujem ti milá garila
3. 12. 2010 19:24 - papilio_ulisses
pekné vyznanie,
3. 12. 2010 22:46 - lajko71 (napísal autor básne)
ďakujem
4. 12. 2010 11:28