Basnicky.sk

Sedím pred otvoreným oknom,
sklený pohľad mám, rozmýšľam.
Zrazu zmráka sa,
no nie obloha za oknom.

Maliar po mne píše túžbami,
vrýva do mňa ďalšie vrásky.
Keď sa pozriem do zrkadla,
vidím tam odraz stovky ďalších zrkadiel.

Ó, áno. Som v kruhovej miestnosti,
tam hore, sú niekde moje sny, túžby,
no strop sa stráca v rannej hmle.
Nezostal som stáť.
Padacie dvierka,
padám do útrob tej nekonečnej priepasti,
ale nikto ma nezachytí.

Rozmýšľam donekonečna. Čo som?
Som ako list ľalie uprostred mora,
nechcem, neviem, necítim.

Všetky sny sú stratené.
Možno...

Jablko, na zemi hodené,
zdvihol som ho - nie kvôli chuti,
len chcem vedieť jednú vec :
či bude ešte dozrievať.