Zahryzla si do bradavky
a ďalšiu hladkala
ako keby si bola ešte panna
V slabom svetle
hrám s tieňmi o to
kto ťa skôr položí
Prenikáš
až do kostí
dlhými nechtami
vyrývaš mapu sveta
Zvrátene odkladáš moment
do zaprášených kútov
náhodných vzplanutí
Sme až príliš odlišní
a pritom
ty tu ležíš nahá
a ja prosím Boha
aby sa odvrátil
Dátum vloženia 16. 11. 2010 13:49Mrakoplaš 
Chlap, ženská a Boh
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1634
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
Jano prvá a druha strofa ok 3 a 4 strofa doslova mi vadilo ,že si sa uchýlil k dopovedaniu mapa sveta a potom náhodných vzplanutí ,ale záver ma pohladil zvládol si ho na jednotku
16. 11. 2010 16:46 - Daniell.
U mňa je to pol na pol. Niektoré veci sa mi páčia,niektoré nie.Vcelku je to slušné.Okej.
16. 11. 2010 17:31 - line2403
Ten začiatok ma doslova nepríjemne prekvapil ..ale koniec sa mi páčil ..
16. 11. 2010 21:17 - Mrakoplaš (napísal autor básne)
Vlado, beriem, prajavil sa môj dopovedačný syndróm
Daniel, však nie vždy musí sadnúť, som rád, že aspoň čo to sa páčilo
line, úvod mal tak pôsobiť, aby odradil čitateľov aby len tí, čo cez tie slová preliezli mohli zistiť, že nie som žiadny úchylák
16. 11. 2010 23:21 - Damnation
niečo pre mňa
17. 11. 2010 00:24