Hľadel na svet.
Neurčito.
Nevediac, čo očakával.
V šere každodenného života strácal nádej.
Nedúfal.
Jeho srdce bilo posledný tón,
pomalý a mŕtvy.
V živote nachádzal, v živote strácal.
Pomedzi prsty,
unikal život a všetky pocity,
toľké roky ukrývané.
Zatracované.
Zmietal sa v kŕčoch, neschopný a
zabudnutý.
Bál sa smrti,
vidiac len tmu,
ktorú celý život nenávidel.
A potom...
Prišlo to, ako blesk z jasného neba,
ktorý mu osvietil jeho,
doterajšiu existenciu.
Bol sám.
Na pokraji šialenstva,
Neurčitý, Neschopný, Nenávidený.
Nešťastný,
že to trvalo tak dlho.
Posledná aktualizácia: 26. 11. 2010 00:13
Dátum vloženia 10. 11. 2010 00:28Wertiop
Emócie na Samotu
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2531
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Wertiop (napísal autor básne)
Je to prve, co som napisal, tak poprosim okomentovat a skritizovat..ak sa niekomu chce
12. 11. 2010 13:19 - Mrakoplaš
hmm, nie je to zlé, na prvotinu práveže vcelku dobré...mne to však prišlo málo obrazné, chýbal mi tam zaujímavejší moment, pri ktorom by som si povedal, že je to skvelo vyjadrené, takto to len skĺzlo po povrchu a nezanechalo správny dojem, aký chcem mať z básne...
ale to len možno u mňa, ostatní to môžu vnímať úplne inak
inak píš, píš, potenciál máš
12. 11. 2010 13:28 - mišena
akoby si mi písal z duše, len to daj viac zo seba, je to fajn, človek sa cíti lepšie, viac rozanalyzuj. Máš na to, aby si písal.
22. 11. 2010 20:16