mlčíme
rozširujúc pohľady do neznáma..
a tá kráska nás v žilách zahrieva..
jazyky opreté o podnebia,
keď nám chuťové bunky unikajú sliznicou..
myslíme
lyžicou
dotyky bez zábran
ty
mi biješ aortou a odieraš steny..
..padá omietka
opäť bez slova
opäť späť
opäť let....
Dátum vloženia 8. 11. 2010 20:08FEiT
Lakovala
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2091
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti