Prisnil sa mi jeden sen,
že mám mať radosť každý deň.
Radosť z toho, že žijem,
že počúvam svojho srdca hlas,
že ho nemám zmrznuté ako mráz.
V mojom živote stále skúšam strieľať,
kým svoj cieľ netrafím, kým na svoje
poslanie nenatrafím.
V obyčajných skutkoch a situáciách,
dokážem vidieť viac, ako na pohľad zdá sa
Znamená to pre mňa pojmy ako
radosť, šťastie, krása...
Vytrvalosť dodáva mi žiariaca slnka sila,
vďačnosť a moja neexistujúca víla.
Áno... Som rád,
že žijem,
že dýcham, jem a pijem...
že Vám nový zmysel sprostredkovať
môžem, aj keď viem, že mnohým už
asi nepomôžem.
Vydám sa na správnu cestu,
budem slúžiť svetu i mestu,
poskytnem Vám štít a ochrannú vestu
a odvrátim Vás od nespravodlivého trestu.
Otázkou zostáva, ktorému svetu
a ktorému mestu?
Ako, keď už teraz mnohí z Vás
neveriacky krútia hlavami,
avšak zmysel tejto básne
ešte nie je za nami.
Bude raz niekedy ten čas?
Príde tá neexistujúca víla?
Vezme ma anjel pod ochranné krídla?
Dokedy zostane mi vytrvalosť ísť za svojimi cieľmi?
Dokedy mi bude pomáhať sila slnka?
Dokedy ešte budem môcť medzi Vami žiť?
Dokedy mi ešte bude srdce tak prudko byť?
Žiadnu krásnu spomienku nenechám si zmyť
a s radosťou v živote budem ďalej žiť!
Dátum vloženia 7. 11. 2010 13:18Granko 
Radosť
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 15678
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Mrakoplaš
to isté, čo pri básni: Som iba posol
7. 11. 2010 13:28