Basnicky.sk

Daniela  Zobraziť/skryť lištu autora

Precitnutie

Som dievča, ktoré zmoklo vonku v daždi,
som dievča, čo stratilo ružové okuliare,
opustil si ma, dnes to vie každý,
rozohnali nás večné sváre.
Pamätám si na tie hádky a krik,
po čase sa stal z toho akoby zvyk.

Dnes som však zo sna konečne precitla,
pochopila som, kde som sa s tebou ocitla.
Bola som až na kraji nervového zrútenia,
cez rozchod som sa preniesla bez chvenia.
Už mi je lepšie, mám sa skvele,
precitnutie mi dodáva nádej v celom tele.


Dátum vloženia 20. 1. 2006 14:34
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1250
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. rumbinka20

    tvoj anjel je bez kridel
    tvoj zivot ako na pridel
    more nekonecnych citov
    srdce tlcie a par kmitov
    krok vratit chces
    no este raz
    a zabudnes

    ulica bez lamp
    chaby usmev v nej
    niekto krici tak sa smej
    netužiš nevidis necitis
    dotyk tvojich pier
    a v ociach slza skryta
    hovorim ti stoj
    a ona na nic sa nepyta

    uz nikdy viac

    posledny dotyk,posledna noc
    zaver bez zbytocnych otazok
    a pritom otazok je moc

    20. 1. 2006 19:07
  2. nereg. lubka

    už dlhšie sledujem tvoju tvorbu, a musím priznať, že je fajn, len tak dalej

    20. 1. 2006 22:37