Som dievča, ktoré zmoklo vonku v daždi,
som dievča, čo stratilo ružové okuliare,
opustil si ma, dnes to vie každý,
rozohnali nás večné sváre.
Pamätám si na tie hádky a krik,
po čase sa stal z toho akoby zvyk.
Dnes som však zo sna konečne precitla,
pochopila som, kde som sa s tebou ocitla.
Bola som až na kraji nervového zrútenia,
cez rozchod som sa preniesla bez chvenia.
Už mi je lepšie, mám sa skvele,
precitnutie mi dodáva nádej v celom tele.
Dátum vloženia 20. 1. 2006 14:34Daniela
Precitnutie
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1250
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- rumbinka20
tvoj anjel je bez kridel
tvoj zivot ako na pridel
more nekonecnych citov
srdce tlcie a par kmitov
krok vratit chces
no este raz
a zabudnes
ulica bez lamp
chaby usmev v nej
niekto krici tak sa smej
netužiš nevidis necitis
dotyk tvojich pier
a v ociach slza skryta
hovorim ti stoj
a ona na nic sa nepyta
uz nikdy viac
posledny dotyk,posledna noc
zaver bez zbytocnych otazok
a pritom otazok je moc
20. 1. 2006 19:07 - nereg. lubka
už dlhšie sledujem tvoju tvorbu, a musím priznať, že je fajn, len tak dalej
20. 1. 2006 22:37